Władysław Teofil Bartoszewski

Seravutno àkti k-o Evroputno Dives e Seripnasqo vaś o Genocìdi e Sintenqo aj Rromenqo p-o 2to Avgust 2024 k-o purano nazìsto kàmpi e koncentraciaqo aj eksterminaciaqo Auschwitz-Birkenau

Sam and-o than kaj, special and-o 2to Avgust, i memòria si centrome k-i eksterminàcia e Rromenqi aj Sintenqi.  

Amen seras jekh ʒuklano aj dukhavno vaxt savo ćhuvda jekh mulesqo kalo dikhlo p-i civilizàcia. O industrial mudaripe e manuśenqo so sas kerdo and-o Auschwitz-Birkenau aj aver thana eksterminaciaqe si jekh bidikhli krìma, jekh agonìa e civilizaciaqi. O nazìsmo bianda bengen save nas dikhle angleder, ni and-o maj daravne sune. 

Paśpaśe 20,000 Rroma ta Sìnte sas mudarde and-o Auschwitz-Birkenau. Majbut lenθar, sartovel, na mule and-o kàmpe, no k-o masìvo ekzekùcie kaj sas kerde, ande thana kaj astaren sas len. O mudarimàta kerde len o Einsatzgruppen, o xelade e Wehrmacht-esqe, i źandarmerìa aj i lokàlo policìa, aj ande varesave sure vi o kolaboratòrǎ. Total paśpaśe dopaś miliòni Rroma ta Sìnte xasarde po ʒivipe kana sas o maripe. Paśpaśe sarkon rromani famìlia sas azbandi kotar i eksterminàcia. Ʒi avdives, akaja traumatìko eksperiènca si jekh ʒivdo kotor lenqe kolektivone memoriaqo, madikh so varvere aśenθar but berś oj sas mukhlini avrial o publìko vakeripe aj kotar o rodimàta e historianenqe.  

I eksterminàcia e rromenqi sas dini jekh marginàlo tretmàno and-o krisa k-o Nuremberg. Kadia, ʒi k-o berśa 1970, pal i Dr. Gabrielle Tyrnauer, jekh pinʒardi roditri, oj sas “jekh futnòta paśpaśe bistardi and-i història e nazistone genocidesqi”. And-o 1971, o angluno Kongrèso e Rromane Sundalutne Uniaqo sas kerdo and-i Lòndra, savo lia te putrel o miśkipe vaś o prinʒanipe e “bisterde holokaustesqo”. 

Ranǎ!len aj Raja!len, 

O seripe musaj te ovel jekh reflèkcia p-o historikano ćaćipe. And-o 1994, Rroma ta Sìnte kotar sa o sundal kidisàile and-o Auschwitz-Birkenau te keren i komemoràcia e 50-tone pheriberśesqi kotar i eksterminàcia and-o kàmpo e koncentraciaqo.  

Kotar okova dives, on maladile ande akava than sarkon berś p-o 2to Avgust.  

Patǎl pes kaj i angluni informàcia pal akava subjèkti inklisli and-o Polskaqe mèdie k-o 1953 sar jekh rodipe so kerda o Jerzy Ficowski. Te na ovel sas ov, na ka ʒanas sas akala vòrbe jekhe rovipnasqe so gilavde sas o rroma k-o Birkenau aj save dukhaven o ilo: “Ande amen kotar o udara, mukhle amen kotar o kamìnǎ. Naj te inklǒvas tar o kàmpo, naj te maladǒvas maj amare pheněn aj amare phralen”. Te na oven sas o aver Polskaqe avtòrǎ, sar i Seweryna Szmaglewska, avtòra e memoriaqi “Dymów nad Birkenau,” (Thuva opral o Birkenau) so inklisli k-o 1945, na ka ovel sas amen akaja deskrìpcia e palutne ćirenqi e Rromenqe k-o kàmpi e koncentraciaqo k-o Auschwitz: 

(...)Pala varesave kurke, o kàmpi e murśenqo inklistlo e lindraθar ʒangavdo tar o cipimàta mÌe manuśenqe. (...) (…) 

And-o kàmpi e ciganenqo tal o duda bare aj ispidie kotar o SS-ja, o cigànǎ, o cigànke aj lenqe ćhave prastande avri ʒi k-o drom. Ande grùpe panʒe ʒenenqe, si dine kerdarin te inklǒn k-o drom aj te ʒan k-o krematoriùmi. On rezistonen aj kothar lenqe cipimàta buxlǎrdǒn k-o sa o Birkenau. O cipimàta ʒan sa i rǎt, no javinaθe o kàmpi e ciganenqo si ćućo. (...) (…) 

Dragone Ranǎ!len aj Raja!len, 

I lìsta e nazistone krimenqi si ući aj daravni. Amen naśti te paruvas o nakhlipe. A pe aver rig, śaj te nakhavas lesqe reperkùsie. Hàjde te ʒanas kaj 80 berś pala okola ondimàta, o Sìnte ta o Rroma palpalem mujden vakeripe xirǎqo, violènca, diskriminàcia aj racìzmo ando lenqo ʒivipe sarkon dives. O pharo aj negative història ta i aknnutni situàcia śaj paruvdǒn, si pal amenθe, âl o manuśa save kamen ete keren laćhipe. Te seres naj sadaj te anes k-i godi, te keres celebràcia. Vaś amenqe, akana, te seres trebul te mandavel – nivar te na peres somgodi e bilaćheça, te na mukhes te na ovel respèkti vaś o ververutno, te na mukhes i ideologìa e xirǎqi. Te beśas zorales aj mamuj odola save kamen te uśtaven tal o pinrre o manuśikano ʒivipe aj i manuśikani demnitèta.

K-o berśa 1990, vazdisàile varesave rromane organizàcia and-i Pòlska. Jekh kotar lenqe po vasne resa si te seren i tragedìa e maripnasqi, no ande vipal vaxt – te len sàma p-o aktuàlo ʒivipe, vaś maj laćhe śajutnimàta vaś o rroma. Maśkar amenθe si i Asociàcia e Rromenqi and-i Pòlska, kaj si la sar śerutno o raj Roman Kwiatkowski. And-o 2019, i Asociàcia dias avri o angluno aj korkorro dromarno lil pal-o rroma phandline vaś o manuśa kaj keren vizÌta k-o Memoriàlo Than aj Muzèo Auschwitz-Birkenau, o lil e titloça “I eksterminàcia e evroputne rromenqi and-o Auschwitz.” Ande akava momènti, kamav te phenav mo maj baro naisaripe akala asociaciaqe aj laqe śerutnesqe, sar vi e Centralone Sombeśesqe e germanikane sintenqo aj rromenqo, śerutneça e rajeça Romani Rose, save organizuin i komemoràcia e 2-tone Avgustosqi. Bi lenqe zordimàta aj determinàcia, amari memòria e Dujtone sundalesqe maripnasqi aj e germanikane okupaciaqi nas te ovel sas komplèto. 

Palikerav tumen vaś tumari atència. 

Władysław Teofil Bartoszewski 

Sekretàro Themesqo 

Ministrìa e Avrutne Butěnqi e Polskaqe Republikaqiri